Kult mastných vlasov alebo "nechcem žiť v tejto komunistickej krajine"

6. května 2012 v 12:41 | Zoe |  Zaujalo ma-vyjadrujem sa
Keďže sa blížia maturity, priamo úmerne s množstvom času, ktorý strávim nad knihami, rastie aj môj look alá random homeless chick.
Sníva sa mi o protonefrídiách, mikrotubuloch deliaceho vretienka a parenchymatických pletivách, potom sa mi sníva že som nezmaturovala a potom sa mi chce plakať, tak sa učím ďalej.
Aj keď po včerajšom náhodnom kliknutí na istý článok som začala zvažovať, že by predsa nebolo až tak zlé sa na všetko vykašľať a začať sa učiť o murovaní alebo hobľovaní stolíkov.
Že blbosť? Niet nad zlaté remeslo.

Ako sa pán premiér vyjadril na istom vyhlasovaní výsledkov akejsi súťaže o zručnostiach a odborných vedomostiach v učebnom odbore murár, "Môžete pyšne chodiť, pretože podľa mňa viete viac ako nejaký gymnazista, lebo jedna vec je naučiť sa nejaké dva názvy z dejepisu alebo zemepisu a druhá vec je vedieť dobre držať v rukách nejaký nástroj a niečo dobré pre túto krajinu robiť tak, ako to budete určite robiť vy."

Milý pán premiér, neskončili ste náhodou aj vy gymnázium? Nechodil aj váš syn na gymnázium, hm?
Teraz takto..Myslím si, že každá jedna robota je potrebná, každé remeslo, všetko. Nebyť murárov pravdepodobne by sme bývali v jamách vyhĺbených do zeme nejakého kopca a podobne..ALE !
Práve som sa vrátila z dvojhodinového učenia sa "dvoch pojmov", ale nie z dejepisu či stredoškolského "zemepisu" - áno, používa sa pomenovanie geografia, ale biológie. Tak mi napadlo, milý pán premiér, ukážte mi murára, ktorý vie viac ako budúci lekár špecialista. Ukážte mi murára, ktorý vám vyoperuje cystu z tela, veď predsa vie VIAC. Ukážte mi murára, ktorý vás vyseká z obvinenia zo sprenevery miliónových majetkov, alebo vám vyklonuje nové pečeňové bunky.

Je zjavné, že ak sa nedajú zmanipulovať gymnazisti, musí to ísť iným spôsobom, tak sa pán premiér vrhol na iné masy, no takéto verejné pokrytecké reči by jeden dospelý človek s titulom ozaj nemal z úst vypúšťať. Síce, čo si to namýšľam, všetci vieme ako to tu beží a aké postavičky sú na čele tohto "demokratického" štátu.

Takže toľko k motivácii od ľudí na čele našej krajiny, teraz sa, prosím vás, prestanťe stresovať, že neviete dokonale vysvetliť mitózu či meiózu, a začnite brúsiť pílky lebo TO JE NAŠA BUDÚCNOSŤ!

Pekný deň.
Přidat komentář
 

Snaž sa vyzerať čo najlepšie. Bežný postup v dnešnom svete

4. května 2012 v 15:49 | Zoe |  Z mojej mysle
Nikto by sa s ňou nebavil, keby priznala, že si občas pozrie porno.
Vylúčili by ho z kolektívnu pseudodrsňákov, keby priznal, že vie, o čom je Pretty Woman a Upírske denníky.
Ak by niekto vedel, že sa rozpráva s tým chalanom s okuliarmi v šedom tričku a bavia sa o knihách /!/, nikto by ju už nezobral na nákupy a dievčenskú párty v pyžamách.
Keby pred kamošmi priznal, že ešte so žiadným dievčaťom nespal, vysmiali by ho a do dvoch hodín by o tom vedela celá škola.


Vkuse niekoho opravuje, no sama robí chyby v úplne bežných a primitívnych veciach.
Vysmieva sa z ostatných, ktorí na teste dopadli horšie ako on, no jeho vedomosti sú kdesi pod šedým priemerom. Vedel len opísať.
Má veľké prsia, opálenú tvár a blonďavé vlasy a myslí si, že je božská, no v hlave má jednu bunku mozgovú ktorá osamotene sedí a volá o pomoc.
Oháňa sa tým, aké sú peniaze dôležité, ako by sa každý mal naučiť zarábať si na seba..ale vyváža sa na tereňáku od ocka.


Občas treba vyjsť s pravdou von, ukázať farbu, nepreceňovať svoje schopnosti či sily, no taktiež sa nepodceňovať. Nemeniť masky 20 krát za deň, život bude trošku znesiteľnejší.

Pekný deň od Zoe.
Přidat komentář

Už dokonca neviem vymyslieť ani názov pre článok - alebo o dlhej absencii písania

6. dubna 2012 v 9:50 | Zoe |  Z mojej mysle
Možno si to niekto všimol /no skôr nie/, hodnú chvíľu som sem nič nepridala.
Aké sú dôvody? Asi ani sama neviem. Možno je to preto, že asi prvý raz v mojom živote veci bežia bez nejakých nadrozmerných problémov, v podstate som šťastná, až teda na nejaké maličkosti - škola. Teda to nie je taká maličkosť ale v porovnaní s ostatkom..
Tak teda neviem, čo je príčinou písania, resp. nepísania mojich siahodlhých článkov.
Tiež som sa nad tým trošku zamyslela a tak hádžem otázku do pléna:

Je písanie kvalitných, rozumných a zaujímavých článkov podmienené nejakými negatívnymi skúsenosťami? Zlou náladou, problémami, miernym vytočením sa a podobne?

Globálne, keď si tak prechádzam niektorými blogmi - a samozrejme, keď si spätne čítam svoj - prichádzam na to, že to tak asi bude. Teda to je môj subjektívny, skreslený názor ktorý môže byť každému ukradnutý.
Možno väčšinu baví čítať bullshity o tom, ako niekto prežil celý deň /Vstala som, išla som na WC, najedla som sa, umyla sa, šla do školy, prišla som zo školy, pozrela som film, poučila som sa a išla som spať./, dookola a často čítať hlúposti o splnenej láske, o malom psíkovi ktorý majiteľke požul papuče, o tom ako si niekto kúpil sveter za nehorázne peniaze a podobne.
No ja osobne nachádzam hĺbku práve v článkoch podmienených negatívnym podnetom. Neviem či to nie je chyba, možno človek, ktorý píše dobre, by mal písať DOBRE za každých okolností, vždy by to malo mať hlavu a pätu a aspoň minimálnu výpovednú hodnotu.. No už tak celkom neviem a potvrdilo sa mi to aj na mne samej. Keď sa mi nič "zlé" nedeje, ako keby som nemala o čom písať, nepotrebujem dávať najavo čo mám v hlave. Možno je to tým, že človek je tvor večne nespokojný a takto sa snaží dupnúť si, poukázať na to, že nie je jeden z hlúpeho stáda a preto píše o tom ako ho všetko hnevá :)
Nevravím, že moje články sú 100% logické, majú pointu a morálne poučenie. No vždy si viac zgustnem na tom, akí sú ľudia protivní a hlúpi, ako na tom, že..sa v podstate nič nestalo.

Toľko moje, možno trošku zdravotne závadné, myšlienky po dlhej niekoľkotýždňovej absencii :)

Pekný deň
Počet komentářů: 2

O maličkostiach

17. února 2012 v 18:15 | Zoe |  Z mojej mysle
Niekedy sa ráno zobudíte a z postele vstanete ľavou nohou..a hneď potom zakopnete o zatúlanú papuču. Celý deň je nad vami búrkové mračno, ktoré na vás zosiela miniatúrne blesky v podobe slabých bodnutí, elektrošokov, ktoré vás nenechajú v pokoji celý deň.
Ľudia hnevajú vás, vy hneváte ľudí, pri odchode z obchodu pípate, lebo pípacie detektory sú *píp* pokazené, vonku na mraze sa pošmyknete lebo aj keď sú všetky snežné pluhy vo vašom meste v plnom nasadení, akýmsi zázrakom je vždy odhrnuté všetko až 200 metrov smerom OD vás.

Potom idete domov a sledujete, ako ticho padá sneh a hoci ste v hlučnom meste, máte pocit, že na chvíľku niekto vypol zvuk. Len pre vás. Hlúpa radosť..
Alebo doma zistíte, že v cukorničke na stole je PRESNE také množstvo cukru, ktoré potrebujete na osladenie vášho grepu. Hlúpa radosť..
Na zemi v starej budove v meste nájdete na zemi malú detskú ružovú rukavicu. Položíte ju na poličku, kde je dobre viditeľná, a dúfate, že takto skôr nájde svojho majiteľa. Hlúpa radosť../?/
V papierníctve sa na vás predavač usmeje, lebo nemusí rátať množstvo papierov a hlúpostí, ktoré kupujete, pretože ste si ich dopredu zrátali a oznámili mu množstvo. Hlúpa radosť?
Pocit, že vám pomôže v podstate cudzí človek, len náhodny známy, aj keď by mohol robiť tisíc iných, pre neho podstatnejších, dôležitejších a závažnejších vecí. No on strávi pol hodinu mudrovania a rozmýšľania len preto, že vy ste IT analfabeti. Toto nie je hlúpa radosť..

..toto všetko sú radosti, ktoré dokážu aspoň trošku pretrhnúť ten hlúpy mrak nad vašou hlavou a pocítite hrianie slnečných lúčov na tvári, aj keď je nepríjemný studený február. Nezatvárajte oči pred týmito drobnosťami, možno sa zdajú ako banality, no práve tieto veci maľujú život tými najjasnejšími a najteplejšími farbami, a aj keď nevyriešia naše problémy, vďaka nim pocítime silu úsmevu aspoň na malý okamih, a presne preto si niekedy povieme, že život ozaj stojí za to ..:)

Prajem pekný večer.
Přidat komentář

Prokrastinácia, alebo ukážeme si, ako vplýva neustále používanie vety "spravím to zajtra" na chronicky nezodpovedného jedinca

16. února 2012 v 10:54 | Zoe |  Z mojej mysle
Lenivosť je v dnešnom svete bežným javom. Rovnako aj odkladanie dosť podstatných povinností na neurčito. Dnes vám ale predstavím osobu, u ktorej sa tieto veľmi ťažko oceniteľné cnosti dostali na úroveň vyššiu ako Mt. Everest - SEBA.

Každému sa stane, že sa mu úlohy nakopia a on potom nevie čo skôr, čas ho súri a ľudia naokolo tiež. Potom je náročné vyberať to najdôležitejšie a následne postupovať k tomu menej podstatnému. Ja o tom viem svoje, preto postupujem nasledovne...nepostupujem nijako. Nechám moje povinnosti, aby sa nakopili ako smeti na poriadne veľkej skládke, trošku si ponadávam, znova sa mi nejaké veci pridajú, nadávam ešte viac, potom ma začne bolieť brucho zo všetkého stresu, zas nadávam a potom spím.
Rovnako to je aj pár dní pred šibeničným termínom na odovzdanie prihlášok na vysokú školu.
Niektí ich už aj poslali, a čo ja? Ešte som tie prihlášky ani nebola kúpiť. Neviem, čo mi tam treba povypisovať, neviem, aké známky tam mám poskytnúť a podobne. A hádajte čo, ja si radšej sedím doma na zadku na maródke, pozerám seriály, čítam krásne knižky, pchám do seba krémové polievky a lazane a pre istotu, len tak, aby sa nezabudlo na problém, nadávam.

Rovnako to je u mňa s učením, s vybavovaním napríklad čo sa týka doktorov, nakupovaním, vlastne podstatnou časťou svojho života. Obvykle sa k tomu dokopem tesne pred tým ako to treba dokončiť a AJ TO SPRAVÍM, ale to už môj žalúdok kričí na protest a odmieta vredy z toho stresu.

Záver, čo sa týka mňa, je asi taký - buď sa spamätám a začnem byť zodpovednejšia, alebo zomriem na stres alebo podobné delikátne "diagnózy".

Záver, čo sa týka vás, je asi taký - poučte sa z nepríjemných pocitov a chýb osôb ako ja, zdvihnite svoje lenivé zadky a robte so sebou niečo, lebo dopadnete tak ako ja, budete sedieť pri počítači a písať patetický článok, ktorý nič nevyrieši..Mám pocit, že na to, aby som so sebou niečo spravila, už je neskoro :D


...alebo nie? Idem pohľadať nejaké info na internete. Budem mať zo seba o desatinu percenta lepší pocit.

Pekný deň. Nebuďte zdochnutí.
Přidat komentář

Niektorí ľudia sú hlúpe piče, ja som arogantná krava a nemám rada tento systém v živote

6. února 2012 v 17:51 | Zoe |  Z mojej mysle
Zase raz jeden sťažovací článok po dlhej dobe.
Dnes som sa prichytila pri myšlienke, že neznášam 7/8 ľudí v mojej triede lebo sú to dementi...v tomto bode môžte vidieť prečo si o sebe myslím že som arogantná krava. V živote som nezažila aby sa niekto svojou hlúposťou chválil, no u nás to funguje štýlom "Ja nečítam tie debilné knihy, mám lepšie veci na robote.", "Ja nepočúvam idiotskú hudbu, je to strata času, radšej idem nakupovať.", "Gramatika je trápna, každému je jedno aké i/y sa kde píše."
V tomto bode môžte vidieť prečo mám pocit že som inteligentnejšia ako niektorí moji spolužiaci, totiž viem, že v slove "psychický" sa prv píše y až potom i :D
Síce to myslím všetko trošku nadnesene, no aj tak, nechám to na pospolitom ľude, čo si z toho každý zoberie.

Okrem toho sa čím ďalej tým viac stretávam s odporným pokrytectvom a egoizmom, začína to byť na dennom poriadku a ja už ďalej nemienim predstierať môj záujem o vec a podobne.

V neposlednom rade som nahnevaná na školský systém ktorý ma každý deň jebe viac než je to pre mňa únosné. Od školského poriadku až po prihlášky na vysokú školu je všetko prevrátené naruby a podstatné veci typu "nemáme dobraté veci na maturitu" nikoho nehnevajú, hlavne že sa celá škola prezúva a nosí si telesnú, alebo že chrípkové prázdniny budú len vtedy ak budeme mať na ospravedlnenke napísaný kód pre respiračnú chorobu, aka "ak doma grciaš nikoho to nezaujíma".

Teraz by sa zišlo vyrovnať hladinu týchto nepríjemností troškou niečoho pozitívneho, pravdou však je, že mi nič nenapadá :D
Samozrejme, teším sa keď bude po maturite, budem prijatá na školu a strávim leto pravdepodobne s priateľom kašľajúc na všetko ostatné, no to je ešte ďaleko preč a ja sa zatiaľ len deprimujem nad ľudskou hlúposťou a nedostatkom pizzarožkov v našom bufete...čo ma privádza k ďalšiemu bodu a to je neuspokojivá kvalita stravy v našej školskej jedálni, ale viem, že to už je nad rámec študentských kompetencií a taktiež nejakého zdravého sebauvedomenia sa, keďže deti v Afrike nemajú čo jesť. Takže to nechajme pri tom, že mi prívarky zo zelenej fazule nevadia.

Týmto vás chcem vyzvať k tomu, aby ste neboli tak odporne cynické a sarkastické piče ako som ja, lebo to vadí v bežnom vychutnávaní si života:D
Opúšťam pre túto chvíľu virtuálnu realitu a idem sa vrhnúť do tajov systému živočíchov.

Howgh.
Přidat komentář

Zabudnuté narodeniny, tak trošku klišé v podobe minuloročného súhrnu a zaujímavé pocity

5. ledna 2012 v 13:43 | Zoe |  Z mojej mysle
Pod vplyvom istých okolností a neprítomnosti mojej osoby v pohodlí domácom som akosi pozabudla, že týmto blogom otravujem život ľuďom už viac než rok. Gratulujem si.
Celkom tak neviem povedať, aké pocity mám z tohto roku. Miestami bol tak zlý, že som mala pocit že žijem v nejakej divnej paródii na normálny život..no ku koncu bol najlepší v mojom živote. Celkový dojem nemám žiaden, aj keď je pravda, že tie dobré veci mnohonásobne predčia tie zlé, nuž..nehodnotím, rok 2011 je za nami.


Teraz by som sa mala s chuťou, elánom, vervou a neviem čím všetkým pustiť do roku 2012.

Hej no..Som rada, že som si isté veci ako tak vyjasnila, utriedila v hlave, síce tam je stále chaos, no u mňa to už inak nebude. Tento rok však bude minimálne nepríjemný.

Báli ste sa niekedy tak naozaj, veľmi, že prídete o niečo, čo ste získali len nedávno a viete, že to je to najlepšie čo vás zatiaľ postretlo?
Možno sa bojím neopodstatnene. Dúfam že hej. No tým škaredým zlým pocitom zatiaľ neviem zabrániť. Musím na sebe začať pracovať hlavne v tomto ohľade. Nie, nie je to predsavzatie. Tie zo zásady neplním.

Tak vám prajem, aby ste mali hlavne jasno v hlave, vo svojich pocitoch a túžbach, nenechali sa ovládnuť momentálnymi výkyvmi nálad a zvažovali veci čo možno najracionálnejšie v rámci možností. Presne to mne totiž chýba, snáď tým bude oplývať niekto iný :)
Počet komentářů: 1

Merry crisis and happy new fear? Tak presne

24. prosince 2011 v 12:22 | Zoe |  Zaujalo ma-vyjadrujem sa
Je mi vyslovene proti srsti priať každému šťastné a veselé pretože by som to ani z polovice nemyslela úprimne a ostatní to tak tiež nemyslia. V podstate ide každému len o vlastnú spokojnosť tak načo hrať komédiu. Tým pár ľuďom, na ktorých mi záleží, to dokážem povedať aj mimo tohto dňa. Ale aj dnes. Nevadí mi to. Ale vypisovať statusy, pošty, maily a spamovať vianočnými fotkami 400 "priateľov" na fejsbúku naozaj nemusím. Ale čo už, proti gustu žiaden dišputát.

Takto Vianoce nemajú vyzerať. Už dávno to nie je to, čo by malo vystihovať ich podstatu.
Niekoľkotýždňové stresy, zhon za darčekmi, nadávanie na manžela, ktorý zasvinil celú kuchyňu šupinami od už nebohého kapra, ktorému malí potomkovia dokonca dali meno, lebo veď je to zvieratko, chceme sa s ním hrať. Potom plač, nášho Karlíka máme na večeru.
Rýchlo poupratovať, veď cez sviatky príde rodina až z Londýna, musíme predsa ukázať, že žijeme na slovenské pomery nadštandardne. Do kelu, vyhorela žiarovka na stromčeku, krik, lebo veď za to môže hlava rodiny, čo iné má na robote ako postarať sa o stromček a vetvičky z jedličky do vázy? Žena predsa stojí celý deň pri sporáku a vyvára. Aj keď občas zabudne, že má v rúre koláč. Potom kričia všetci, veď čo je to za večera bez bieleho koláča či iných sladkých zázrakov?
Konečne je po večeri, zvládli sme to, hurá na darčeky.
Ponožky, pyžamá a dáždniky. Silené úsmevy, veď presne tieto ohromne praktické veci si prajeme v ten jeden magický večer pod tým krásne blikajúcim stromčekom, síce bez jednej žiarovky, ale to nevadí. To prehrmelo. Deti kričia, kde je poník a obrovská helikoptéra, veď sme predsa písali Ježiškovi, že si to prajeme. A Ježiško nás má rád, má rád všetky deti, veď sme celý rok poslúchali a z diktátov nosili samé usmievavé slniečka.

A potom, keď sú deti konečne v posteli a zaspali s novými plyšovými hračkami pod pazuchou, ako tak spokojné a upokojené, veď poník môže byť na ďalšie Vianoce, si človek sadne pred telku, otvorí si fľašu vína a zapne si nejaký mozogvymývajúci film. Je po Vianociach. Stál ten všetok stres za to?

Preto vyzývam všetých, ktorí majú problémy s nedostatkom jedla, nehladujte, najedzte sa a nekazte vašim milým príbuzným stresovanie z varenia, ak nemáte pekné vetvičky do vázy, nenadávajte na deti, vetvičky sa o dva dni vyhodia a tá živica sa zo stola zoškrabáva naozaj ťažko, ak vám vyhorela žiarovka na stromčeku, dajte svetielka dolu, takéto mainstreamové stromčeky už vyšli z módy, zapáľte si sviečky, bude to krajšie.

Dobrú chuť ku rybe a šalátu.
Přidat komentář

Čo so životom?

18. prosince 2011 v 19:22 | Zoe |  Z mojej mysle
Takáto otázka príde, aj keď máte pocit, že ste vrcholne šťastní. Alebo len tak obyčajne hlúpo šťastní.
Odrazu som sa akosi zasekla a neviem, čo ďalej. Neviem po akej ceste sa mám vybrať a musím sa rýchlo rozhodnúť. Pre niekoho môže byť posielanie prihlášok na vysokú akousi formou nepríjemnej formality, pre mňa je to trošku náročnejší proces. Okrem nepokojov doma mám nepokoj sama v sebe. Neviem čo chcem robiť..niekedy som to vedela.
Nechcem sklamať rodičov, v rodine už bolo dosť takéhoto sklamania v podobe mojich bratrancov, ktorí sú exmplárnym prípadom akýchsi karikatúr osobností, okresané duše ktoré sú akousi napodobeninou normálneho človeka. Do hĺbky ísť netreba, len viem, že takto dopadnúť nechcem. Nikto nechce. Možno ani oni nechceli...

Ostáva mi len veriť, že sa dobre rozhodnem a spravím všetko pre to, aby som dopadla najlepšie v rámci možností.

Divné, že. Že ma takto zožierajú takéto banality. Trošku som nafúkla svoj pocit užitočnosti tým, že som vytriedila staré oblečenie, ktoré nenosím, a dala som ho na akúsi formu charity pre detský domov. A teraz čo? Vôbec nič...

Už len vydržať do štvrtku.
Přidat komentář

Random myšlienky

12. prosince 2011 v 18:39 | Zoe |  Z mojej mysle
- Veľmi ma serú ľudia ktorí majú klapky na očiach a neuvedomujú si, že niekedy robia chybu aj oni.
- Chcem mať paletu tieňov na oči tak meter x meter. Viem, že by som ju ani osminovo nevyužila, ide tu o ten pekný pocit že to mám. Nemám peniaze.
- Akútne potrebujem ísť niekam do divadla.
- Potrebujem osobu, ktorá by ma ochotne a efektívne prefackala. Stále sa sťažujem, že nemám čas na knižky a podobne, no to, že po škole 6 hodín drtím formu za počítačom, je samozrejme vedľajšie.
- Potrebujem osobu, ktorá by ma ochotne a efektívne prefackala. Nech sa začnem pravidelne učiť. Známky mám síce priam excelentné, ale deň pred písomkou sa učiť naraz trojtýždňové učivo je pre moju krehkú dušičku ozaj zaberák.
- Naozaj veľmi chcem vlastniť všetky knižky od Murakamiho.
- Musím si prestať sama vytvárať problémy.
- Alebo musím prestať byť taká naivná?
- Serie ma, že môj frajer si práve teraz beztrestne chľastá. Serie ma to preto, že chcem chľastať aj ja. Lebo som ukážkovo ideálna priateľka. Pohľad "da fuck" si všetci odpustíme.
- Mám rada moje 5minútové cesty do školy, keď je vonku tak chladno, že ma vzduch bodá do pľúc a ja utekám po namrznutom chodníku a nahlas si pospevujem pesničky, ktoré mi hrajú do uší. Pohľady iných mám veľmi aktívne na saláme.
- Okamžite hneď chcem ďalšie tetovanie. Nemám peniaze.
- Keby som na to mala gule, prefarbila by som si vlasy na tyrkysovo. Aj tak som ale strašný rebel, tak si asi vyperoxidujem aspoň jeden prameň. Nech vidia. Bitches.
- Plachtím preč. Učiť sa.
Přidat komentář

Kam dál